Zjednotená ľavica verzus rozbitá pravica
Slovensko dnes potrebuje stabilnú vládu. Nie chabo zlepenú misu. V čase rekordnej nezamestnanosti a hospodárskeho prepadu, ktoré priniesla Radičovej vláda, by bolo tragédiou, ak by sa namiesto problémov občanov opäť riešili iba vnútrokoaličné spory pravice.
Aby vláda mohla byť stabilná, potrebuje naplniť dva základné predpoklady:
Po prvé, musí byť zložená zo štandardných politických strán, ktoré sú ukotvené v európskych štruktúrach, majú zrozumiteľné programové smerovanie a pevnú členskú základňu. Bez toho sa na Slovensku nikdy nepodarí zložiť stabilné vlády, aké majú vyspelé demokracie, či už v Rakúsku alebo v Nemecku.
Po druhé, koalícia musí byť zložená z politických strán, ktoré sa dokážu zomknúť, keď je treba a nie sa neustále hádať a sporiť. Kontrast medzi SMER-om, ktorý dokázal zjednotiť celú ľavicu na Slovensku a pravicovou scénou, ktorá je neuveriteľne rozdrobená a rozhádaná, ani nemôže byť väčší.
O spadnutých nohaviciach slovenskej pravice
Pomôžem si ešte jedným prirovnaním: ak vám spadnú nohavice, viete si narýchlo pomôcť aj tým, že použijete spinku na to, aby ste ich zopli. Ale hádam nebudete behať najbližšie štyri roky v rozopnutých nohaviciach. To isté platí aj pre slovenskú politickú scénu.
Pravica dnes Slovensku ponúka nestabilnú koalíciu šiestich či siedmych rôznorodých strán. Pritom je nad slnko jasnejšie, že lepidlom na papier krehkú hlinenú misu lepiť nemá zmysel.