Trhy a demokracia: revanš kapitálu (seriál, 2. časť)

Autor: Pavol Paška | 23.1.2012 o 14:03 | (upravené 23.1.2012 o 14:59) Karma článku: 10,68 | Prečítané:  23209x

V roku 2008 vypukla globálna hospodárska kríza. Experti sa zhodujú, že príčinou bola prílišná deregulácia, vďaka ktorej sa finanční špekulanti utrhli z reťaze a svojim nezodpovedným správaním ohrozili celý systém. Krátko po vypuknutí krízy to vyzeralo tak, že štáty sa vrátia k väčšej regulácii a k posilneniu sociálnych mechanizmov. Dnes, v roku 2012, je jasné, že sa stal pravý opak: trhy sa nadýchli k novej ofenzíve a zaútočili na štát prostredníctvom dlhových pák. Vznikla dlhová kríza, ktorú možno pokojne nazvať aj revanšom trhov.

Od vzniku dlhovej krízy v Európe hru jednoznačne diktujú finančné trhy. Už sa odrazu nehovorí o potrebe posilnenia sociálneho štátu či väčšej regulácii. Naopak, Európa (zhodou okolností v jej čele momentálne stoja pravicoví politici) hovorí o šetrení, škrtaní, znižovaní sociálnych štandardov a pod. Skrátka, pravicoví politici tancujú presne podľa toho, ako kapitál píska. Vyzerá to tak, že ešte stále žijeme v zajatí bánk a veľkého kapitálu.

Nedávno som sledoval úplne náhodou na nemeckom kanáli diskusiu v Bundestagu, kde sa jeden nemecký poslanec pýtal, dokedy tu budú veľké korporácie a banky, ktoré za žiadnych okolností nemôžu padnúť („too big to fail"). Táto je otázka je namieste, rovnako ako ďalšia, ktorá sa v týchto súvislostiach natíska možno ešte s väčšou intenzitou: dokedy bude politika v područí kapitálu a finančných trhov?

V prvom rade si treba uvedomiť, kto a čo sú to trhy. Nie, trhy nie sú nejaké neutrálne ekonomické mechanizmy. Sú to konkrétne korporácie, úzke partikulárne záujmy, nezodpovední špekulanti a banková loby. V rokoch 2008 a 2009 to chvíľku vyzeralo, že politici nájdu spôsob, ako trhy skrotiť, resp. ako spacifikovať partikulárne záujmy bánk a korporácií. Vyzeralo to, že myšlienka sociálneho štátu opäť zvíťazí. V ostatných dvoch rokoch sa však zdá, že štáty postupujú presne tak, ako to vyhovuje kapitálu.

Revanš trhov je silnejší, než ktokoľvek očakával. A najbolestnejšie je, že sa absolútne nehovorí o ideových a ideologických východiskách zmien, ktoré očakávajú Európsku úniu a eurozónu. Nemám pritom na mysli iba riešenia problémov, ako sú deficity a dlhy, ale predovšetkým riešenia tak zásadného problému, ako je nastavenie sociálnych vzťahov a čohosi, čo sa dlhé roky nazýva solidarita. Bez solidarity a sociálneho štátu Európska únia nemôže prežiť. Aj preto by mala pamätať na to, že trh je možno dobrým sluhom, ale veľmi, veľmi zlým pánom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?