Keď som v nedeľu sledoval predvolebnú diskusiu vo verejnoprávnej televízii, dospel som k jedinému možnému záveru: lepidlom na papier sa nedá zlepiť krehká hlinená misa. Takéto prirovnanie jednoznačne platí pre slovenskú pravicu. Aj v televíznej debate si jej predstavitelia spokojne hrkútali, no vo chvíli, keď došlo k nejakej ideovej nezhode (a takých bolo požehnane), tak po sebe štekali rovnako, ako osemnásť mesiacov, keď vládli. Takto sa vládnuť nedá - to sme videli všetci v priamom prenose. pokračovanie článku
Demokracia je o slobodnej politickej súťaži, o účasti ľudí na správe vecí verejných, o občianskej kontrole. Preto plne rešpektujem, že mnohí ľudia na Slovensku sa rozhodli vyjadriť svoju nespokojnosť s určitými praktikami, ktoré sú späté s druhou Dzurindovou vládou, a že popri tom vzniesli aj viacero požiadaviek na zmenu systému. Tieto požiadavky sú z formálneho hľadiska celkom legitímne, no priznám sa, že z obsahového hľadiska ma trochu prekvapuje, aký dôraz kladú občianski aktivisti v uliciach na politický rozmer demokracie, zatiaľ čo ekonomický rozmer demokracie ponechávajú stranou. pokračovanie článku
Pravicoví politici veľmi radi hovoria, že ľavičiari v celej Európe iba zadlžujú budúce generácie, zvyšujú verejný dlh či deficit a nevedia efektívne hospodáriť. Dokonca spájajú socialistov s korupciou. Vždy keď počúvam takéto politologické „perly", pýtam sa sám seba, či sú len výsledkom neznalosti, alebo ide o číru demagógiu. pokračovanie článku
Eurodemagógovia na čele s Richardom Sulíkom pri každej príležitosti zdôrazňujú, aká je pre nás Európska únia škodlivá, ako sa nám nevypláca, ako zle funguje európska solidarita a aké je neférové, že musíme platiť na „tučných Grékov". Najlepšou odpoveďou na takéto nezmysly bol januárový summit EÚ, na ktorom sa rozhodlo, že Brusel podporí vyše 80 miliardami rastové programy (najmä malé a stredné podnikanie), z čoho 22 miliárd eur pôjde z Európskeho sociálneho fondu na podporu zamestnanosti mladých. pokračovanie článku
To najpozitívnejšie, čo treba vyzdvihnúť z hľadiska januárového európskeho summitu v Bruseli, je podľa môjho názoru posolstvo rastu. Napriek tomu, že najmä v pravicovom spektre pretrváva dôraz na politiku škrtania a úsporných balíčkov (v angličtine sa hovorí o „austerity"), viacerí významní lídri na summite potvrdili, že Európa viac než škrtanie potrebuje ekonomický rast a obnovu (v angličtine „recovery"). Je to len ďalší dôkaz, že štáty musia stimulovať ekonomiku a nemôžu sa donekonečna spoliehať na neviditeľnú ruku trhu. Práve o tomto hovorí sociálna demokracia už dlhé roky. pokračovanie článku
Rovnováha... Pojem, ktorý vystihuje politický projekt sociálnej demokracie. Projekt, v ktorom ide o hľadanie kompromisov medzi záujmami jednotlivých spoločenských skupín, medzi zamestnancami a podnikateľmi, medzi chudobnými a bohatými. Táto rovnováha sa za posledné roky radikálne vyklonila smerom k záujmom tých najbohatších zložiek v spoločnosti a tento stav ohrozuje nielen demokraciu na Slovensku (diktát trhov), ale aj rozvoj našej ekonomiky (dopyt). Čo s tým? pokračovanie článku
V roku 2008 vypukla globálna hospodárska kríza. Experti sa zhodujú, že príčinou bola prílišná deregulácia, vďaka ktorej sa finanční špekulanti utrhli z reťaze a svojim nezodpovedným správaním ohrozili celý systém. Krátko po vypuknutí krízy to vyzeralo tak, že štáty sa vrátia k väčšej regulácii a k posilneniu sociálnych mechanizmov. Dnes, v roku 2012, je jasné, že sa stal pravý opak: trhy sa nadýchli k novej ofenzíve a zaútočili na štát prostredníctvom dlhových pák. Vznikla dlhová kríza, ktorú možno pokojne nazvať aj revanšom trhov. pokračovanie článku
„Trhy sú znepokojené." „Trhy sa upokojili." „Trhy zdvíhajú varovný prst." „Trhy sa rozhodli; trhom sa niečo nepozdáva; trhy pritvrdili." Takto nejako v tomto období vyzerajú titulky správ. Akoby dnes o spoločenskom vývoji nerozhodovali ľudia, a teda voliči a ich zástupcovia. Naopak, akoby ožili staroveké božstvá, nazvali sme ich „trhy" a tie akoby začali diktovať všetky politické rozhodnutia, všetky kroky jednotlivých štátov. pokračovanie článku
U nás na východe sa už dlhšie šíri jeden dobrý vtip. Že prečo je na východe Slovenska taká vysoká nezamestnanosť? Odpoveď: pretože je „šícko zrobené". Vtip je to ozaj výborný; nielen pre ironický podtón, ale aj preto, že pomáha pochopiť filozofiu neoliberalizmu, ktorú vášnivo už dlhé roky obhajujú naši pravicoví politici. pokračovanie článku
Po tieto dni stretávam veľmi veľa ľudí a musím sa priznať, obdivujem ich silu a energiu. Namiesto zúfalstva z nich cítim nádej. Spomínam si, že podobný pocit som mal aj sedemnásteho novembra, počas tohtoročného dňa otvorených dverí. Naozaj som očakával, že veľa ľudí príde do parlamentu nahnevaných, rozhorčených a zúfalých. Príjemne ma prekvapilo, že nálada ľudí nebola na bode mrazu. Aj napriek ťažkej ekonomickej situácii, politickej nestabilite a rastúcej sociálnej zraniteľnosti, naši občania nestrácajú nádej. Veria, že bude lepšie, a že krízu sa nám podarí zvládnuť. Nádejajú sa, že po voľbách príde nová, stabilná a sociálnejšia vláda, ktorá pomôže zlepšiť život na Slovensku. pokračovanie článku
Nedávno som v novinách narazil na rozhorčený komentár, v ktorom sa autorka sťažovala na to, že Európska únia sa stala dogmou, ktorú neradno za žiadnych okolností kritizovať. Na označenie obhajcov Európskej únie, ktorým sa tradične hovorí „eurooptimisti", použila zaujímavý novotvar - „euroteológovia". Vo svojom článku tvrdila, že pre „euroteológov" Európa nie je výsledok racionálnej rozvahy, ale skôr akejsi náboženskej viery a každý, kto túto „vieru" v Európu nezdieľa, je podľa nej vytláčaný na okraj diskusie. Je to skutočne tak? pokračovanie článku
Nič necharakterizuje návrh štátneho rozpočtu na budúci rok lepšie, ako tlačová beseda jedného nemenovaného združenia slovenských biznismenov, ktorú som mal možnosť nedávno zhliadnuť v televízii. Reprezentant tohto združenia na tlačovke dvíhal výstražný prst podnikateľov smerom k poslancom Národnej rady SR, aby prijímali také zákony, ktoré vyhovujú podnikateľskému prostrediu, biznismenom a kapitálu. Na chvíľku som nadobudol presvedčenie, že nepozerám tlačovú besedu slovenských podnikateľov, ale historický film z prostredia raného kapitalizmu 19.storočia. pokračovanie článku
Politológovia sa niekedy pýtajú, prečo slovenská sociálna demokracia nespolupracuje s liberálmi, keď v Európe sú ľavo-liberálne koalície bežné a v minulosti boli základom stabilnej vlády napríklad v Nemecku. Odpoveď je jednoduchá: na Slovensku neexistuje žiadna liberálna strana. pokračovanie článku
Bratislavský hrad konečne otvorili pre verejnosť. Po rokoch rekonštrukcie, ktorú sme spustili počas našej vlády, cítim obrovské zadosťučinenie. Najmä ak zvážim, aká lacná demagógia rekonštrukčné práce sprevádzala a ako som musel ešte v pozícii predsedu parlamentu politicky bojovať za takú samozrejmú vec, ako je rekonštrukcia jedného z najznámejších symbolov Slovenska. pokračovanie článku
Som poslanec NR SR a podpredseda strany SMER-SD.
